Slovenskí odborníci z oblasti nakladania s kuchynským biologicky rozložiteľným odpadom patria medzi európsku špičku. Presvedčili sa o tom na nedávnom stretnutí v sídle Európskej komisie zodpovednej za oblasť životného prostredia. Do konca roku 2023 majú totiž členské štáty povinnosť zaviesť triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, avšak väčšina štátov stále nemá skúsenosti s jeho zberom. Európska komisia preto pozvala tých najlepších odborníkov z členských krajín, aby sa podelili o svoje doterajšie skúsenosti a pomohli tým, ktorí sa na zber iba pripravujú.
„Je pre nás veľkou cťou, že sme sa mohli spoločne s odborníkmi zo všetkých členských krajín zúčastniť tohto fóra v Bruseli. Nie len my, ale aj Taliani, Španieli alebo Švédi dokázali odprezentovať dobré príklady z praxe. Verím, že tieto osvedčené rady a skúsenosti pomôžu zaviesť efektívny zber kuchynského odpadu. Prezentované výsledky môžu byť inšpiráciou pre členské štáty, na pleciach ktorých leží povinnosť zaviesť triedený zber kuchynských odpadov,“ hovorí Martina Gaislová z portálu menejodpadu.sk, ktorá na stretnutí zastupovala Slovensko.
Únia chce dôkladné využitie odpadov
V revízii rámcovej smernice o odpade z roku 2018 sa uvádza, že biologický odpad by sa mal buď separovať a recyklovať pri zdroji, alebo by sa mal zbierať oddelene a nemal by sa miešať s inými druhmi odpadu. Na konferencii sa zástupcovia ministerstiev životného prostredia, ktorí majú na starosti problematiku kuchynských odpadov, zaoberali predovšetkým otázkou zavádzania jeho povinného zberu. Aby to stihli do konca budúceho roka, cenné rady im poskytli odborníci, ktorí už so zberom skúsenosti majú.
„To, aby štáty dodržali termín implementácie, do 31. decembra budúceho roku, si bude vyžadovať veľké úsilie,“ zdôrazňuje Európska komisia v informácií o odbornom fóre. Únia vo svojej politike v oblasti odpadov kladie veľký dôraz na zavedenie obehového hospodárstva Európskej zelenej dohody, ale aj na európske politiky zamerané na využívanie hnojív.
Európske príklady – Bratislava a Partizánske
Pred zavedením nového systému zberu realizujú slovenské samosprávy v spolupráci s odborníkmi fyzické analýzy odpadu. Z ich výsledkov vyplýva, že takmer polovicu zo všetkého odpadu tvorí biologický odpad – teda potraviny a zelený odpad. Ešte viac alarmujúce je množstvo odpadu, ktorý by sme vedeli vytriediť. V čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad končí až 80 percent takého odpadu, ktorý vieme znova využiť.
Podobné skúsenosti mali pred zavedením správne nastaveného systému aj v Bratislave a Partizánskom, ktorých výsledky boli v Bruseli prezentované. Dnes sa v oboch mestách začína celý proces zberu v domácnostiach, ktoré sú vybavené prevetrávanými košíkmi určenými špeciálne iba na kuchynský odpad. Ich veľkosť je najčastejšie desať litrov. Do nich sú vhodné kompostovateľné alebo papierové vrecká, ktoré sú certifikované a akceptujú ich aj priemyselné kompostárne.
Celý systém nie je postavený len na samotnej infraštruktúre, ale nevyhnutná je aj komplexná a dlhodobá informačná kampaň. Obyvatelia sa tak dozvedia, aký typ kuchynského odpadu môžu do nových nádob vyhadzovať. V domácnostiach do nich patria zvyšky jedál, potravín, ktoré sú pokazené alebo sú po záruke a samozrejme bez obalu, odpad rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, či škrupiny z vajíčok alebo vrecká z čajov a usadeniny z kávy. Vždy však záleží na tom, v akom zariadení na zhodnotenie bioodpadu sa odpad spracuje. V Partizánskom sa vďaka dobre nastavenej infraštruktúre a informovanosti obyvateľov podarilo dosiahnuť znečistenie bioodpadu len na úrovni 0,07 percenta. V Bratislave dosiahla miera znečistenia bioodpadu necelé percento.
Aj keď ide o pozitívne výsledky, na Slovensku sú stále samosprávy, ktoré dobre nastavenému odpadovému hospodárstvu nevenujú dostatočnú pozornosť. Ich výsledky sú preto v porovnaní s Bratislavou či Partizánskym slabé a so zberom sa stále trápia. „Ak by sme zhodnotili naše skúsenosti, obe tieto mestá dosahujú v porovnaní s dobrými príkladmi zo zahraničia vynikajúce výsledky a môžu byť tak inšpiráciou pre iné slovenské samosprávy, ktoré zber kuchynských odpadov zaviedli iba formálne,“ vysvetľuje Martina Gaislová.
Na bruselskej konferencii prezentovali svoje doterajšie skúsenosti napríklad Enzo Favoino z Talianska, Linn Andersson zo Švédska, či Joan Marc Simon, ktorý je šéfom organizácie Zero Waste Europe. Zhodli sa, že základom dobre nastaveného systému zberu kuchynských odpadov sú prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami. Bez tejto základnej infraštruktúry nie je možné zaviesť efektívny zber kuchynských odpadov. „Zároveň by som podčiarkla, že okrem toho nesmieme zabúdať na kontinuálnu a systematickú informačnú kampaň, komunikáciu s obyvateľmi a neustále im vysvetľovať, prečo a ako triediť kuchynský odpad,“ uzatvára Martina Gaislová.
