Slovenské samosprávy čaká od začiatku nového roka povinné triedenie kuchynského odpadu. Aby jeho zber priniesol želané pozitívne výsledky, mali by mať domácnosti vhodnú nádobu. Otestovali sme dva druhy a v týždňovom teste sme zisťovali, ktorá z nich je lepšia.
Na test bola použitá vzorka kuchynského odpadu, ktorá obsahovala šupky z ovocia a zeleniny, kávové usadeniny a sypaný čaj. Vzorka neobsahovala mäsové a mliečne výrobky, ani pokazené potraviny. „Zisťovali sme, ako sa menia vlastnosti bioodpadu v nádobách a ako sa správa z hľadiska jeho konzistencie, hmotnosti a zápachu. Kuchynský odpad sme počas celej doby mali v bežnej miestnosti tak, ako ho budú mať obyvatelia vo svojich domácnostiach, odpad sme nedopĺňali, ani nepremiešavali,“ hovorí Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.
Na vzorke odpadu s hmotnosťou 1,1 kilogramu boli porovnávané dva druhy nádob – prevetrávaný košík s otvormi, do ktorého sa dáva kompostovateľné vrecko vyrobené z obnoviteľných zdrojov. Druhou bola nádoba na zber odpadu, ktoré sa v domácnostiach bežne využíva a ktoré bolo bez kompostovateľného vrecka.
Deň prvý
Na začiatku testu sa v oboch nádobách nachádzal odpad s približne rovnakou hmotnosťou. Bioodpad bol pred vhodením do nádoby zmenšený na odporúčanú veľkosť približne päť centimetrov. Košík aj vedierko boli bez zápachu a bioodpad bol čerstvý. Nádoby boli počas testovacích dní otvárané len pre účely váženia a zaznamenávania aktuálneho stavu a bioodpad sa počas týchto dní nedopĺňal ani nepremiešaval.
Deň druhý a tretí
Počas druhého kontrolného dňa neboli viditeľné výrazné zmeny. Nádoby boli stále bez zápachu, bolo v nich minimum mušiek a nebola v nich ani hniloba. V porovnaní s prvým dňom sa hmotnosť obsahu oboch nádob zmenila len minimálne.
„Tretí deň už priniesol zmeny. Hmotnosť prevetrávaného košíka sa v porovnaní s vedierkom zmenila. Mušiek bolo v oboch nádobách stále minimum a nádoby boli bez výraznej hniloby. Oproti druhému dňu však začalo vedierko zapáchať, zatiaľ čo košík bol stále bez zápachu a výluhov,“ hovorí Martina Gaislová.
Ak by mala slovenská samospráva zavedený podobný systém zberu kuchynského odpadu, aký majú talianske mestá, v tento deň by boli nádoby vyvážané. Z porovnania po treťom dni je jasné, že pri použití košíkov na bioopad sa obyvatelia nemusia báť, že pri manipulácii s vreckom im obsah vytečie alebo bude zapáchať. V prípade, ak by bol bioodpad zbieraný do vedierok, ich majitelia by ich už museli vyčistiť, pretože v nich začali hnilobné procesy.
Deň piaty
V piaty deň testovania boli zaznamenané výraznejšie zmeny. Vedierko bolo vo vnútri veľmi zarosené, obsah mierne zapáchal a začali sa objavovať plesne. V košíku pritom prišlo k pozitívnym zmenám. „Veko bolo suché, nič z košíka netieklo a obsah bol suchší. Nezaznamenali sme žiaden zápach a hmotnosť obsahu v porovnaní s vedierkom výrazne klesla. Ak sa pozrieme na čísla, pri košíku sme evidovali oproti prvému dňu pokles hmotnosti o takmer 10 percent, vo vedre klesla hmotnosť oproti prvému dňu len minimálne, o 2,5 percenta,“ vysvetľuje Martina Gaislová.
Deň siedmy – koniec testu
Kontrola sa uskutočnila po víkende, po dvoch dňoch bez otvárania nádob. Obe nádoby boli uložené mimo priameho slnečného svetla a vzdialené od zdroja tepla v miestnosti. Kým hmotnosť kuchynského odpadu v košíku oproti prvému dňu klesla na 0,88 kg, odpad vo vedierku sa v posledný deň zmenšil len minimálne – hmotnosť klesla z 1,19 kg na 1,15 kg.
„Vo vedre sme navyše našli veľa plesní, kondenzovanej vody a odpad výrazne zapáchal. Ak by sme do odpadu dali aj živočíšny odpad, mliečne výrobky, či potraviny po dátume spotreby, v uzavretej nádobe by boli zápach a hniloba ešte výraznejšie. Naopak, kompostovateľné vrecko v košíku bolo celistvé, po týždni sa nerozpadlo a v spodnej mriežkovanej časti sa udržalo aj malé množstvo výluhov z odpadov,“ hovorí Martina Gaislová.
Víťazom testu sú prevetrávané košíky
Ak chcú samosprávy zaviesť dôkladný zber kuchynského odpadu, odborníci im odporúčajú vybrať vhodné nádoby na jeho zber. Vybavia nimi každú domácnosť a rovnako by mali zabezpečiť aj jeho pravidelný odvoz do kompostární či bioplynových staníc.
Vhodnou možnosťou je teda vybaviť domácnosti košíkmi na kuchynský odpad so správne zvolenými vreckami. Tie môžu byť kompostovateľné, papierové, vyrobené na báze škrobu, či z iných obnoviteľných zdrojov. Košíky na kuchynský odpad majú aj špeciálne členité dno, ktoré umožňuje ešte lepšie prúdenie vzduchu. „Košíky výrazne redukujú hmotnosť odpadu a vrecko je aj po týždni konzistentné. Vlhkosť odpadu vieme zredukovať o 15 až 30 percent a znižujeme aj neželený zápach. Vieme ich zabezpečiť aj antibakteriálnou úpravou, ktorá bola testovaná voči riziku krížovej kontaminácie a získali certifikát kvality,“ hovorí Martina Gaislová.
Navyše, košíky sú vybavené slotom pre RFID čip, vďaka ktorému môžu samosprávy neskôr jednoduchšie zaviesť adresný a motivačný systém zberu. Obce a mestá pomocou neho získajú presné dáta, ktorá domácnosť koľko odpadu vyprodukuje a ako často sa z nej odpad musí vyviezť.
Ak chcete vidieť, ako sa počas siedmych dní zmenil kuchynský odpad vo vedre a v košíku, pozrite si aj naše video na portáli youtube.com.
