Technické sklo
Článok prečítate za: 3 min

Sklárne staré 4000 rokov, obydlie Rímskeho dôstojníka, centrum Samovej ríše, či veľké Slovanské hradiská. Objavovanie krás a archeológie Devínskej Novej Vsi sa môže začať.

Rozprávanie o Devínskej Novej Vsi začíname pri bývalej fabrike Technické sklo na Veľkej lúke. Možno sa to nezdá, ale pôvodne aj táto oblasť bola súčasťou Devínskej Novej Vsi. Pred pol storočím túto časť pričlenili do chotára Dúbravky.

Technické sklo

Fabrika Technické sklo živila takmer pol storočia Novovešťanov. „Ruina fabriky predstavuje historický pandant. Na severovýchodnom úbočí Kobyly existuje kameňolom, ktorý sa volá Biele skaly. V tomto kameňolome sa našli zvyšky sklárskej pece z obdobia Rimanov,“ začína svoje rozprávanie historik Jozef Kľačka. Sklársky priemysel prekvital na tomto území už od štvrtého storočia po Kristovi.

Technické sklo
Technické sklo

Kelti – 4. storočia p. n. l

Archeológovia vykopali na území chotára Devínskej Novej Vsi osídlenie z obdobia 2000 až 4000 rokov pred Kristom. To je obdobie mladšej doby kamennej. Od toho času v chotári Devínskej Novej Vsi od Devínskeho jazera až po činžiaky na Podhorskom sú doležené všetky archeologické kultúry, ktoré sa nachádzali v okolí.

Najstarším etnicky historickým národom boli Kelti. Vystavali tu pece na spracovanie kovov a zariadenia na výrobu keltských mincí. V Devínskej archeológovia našli Keltov na Bielych skalách. Druhým miestom bolo keltské sídlisko, ktoré porušili vojaci, keď na vrchole Kobyly v päťdesiatych rokoch minulého storočia vystavali raketovú základňu.

Rimania – polovica 4. storočia

V dolinke za Krpášom, na svahu Kobyly, sa nachádza archeologická lokalita Villa Rustica. Nachádzali sa tu stavby z obdobia Rímskej ríše, ktoré nemali vojenský charakter. Neboli to obranné stavby. Rimania sa na sever od Dunaja sťahovali v polovici štvrtého storočia. V tom čase v Ríme panoval Marcul Aurelius. Okrem Záhoria sa dostali napríklad aj do Trenčína, kde je doteraz nachádza na skale vytesaný pamätný nápis. „Rímsky vojaci mali službu od nevidím, do nevidím. Stále slúžili, bez ohľadu na to, či boli slobodní, alebo si založili rodinu. Ak boli vyslaní na posádku, tak s nimi išli aj ich rodiny,“ objasňuje Jozef Kľačka. Na tomto mieste žil pravdepodobne dôstojník, veliteľ jednotky rímskeho vojska. V rodinu mimo pevnosti žila jeho rodina. Obhospodarovali tu kus pôdy, chovali dobytok na vlastnú obživu. Villa Rustika bola obydlím. Rozmerným. Predpokladá sa, že tu mohli bývať aj dve, alebo tri rodiny.

Samova ríša – 623 – 658 n. l.

Presúvame sa na opačný koniec Devínskej Novej Vsi. Na polia, ktoré sa nazývajú Múrnica. Názov dostali podľa toho, že v týchto miestach niekedy tiekla rieka Morava a tá prinášala „fúru múru“ – teda úrodnej zeme. Dnes je táto zem zafúkaná záhorskými pieskami. Aj vďaka nim sa však zachovala vzácna archeologická lokalita.

Fredegarova kronika hovorí, že na tomto území bolo Avarsko-slovanské kniežatstvo, ktoré založil fraský kupec Samo, keď zjednotil slovanské kniežatá v boji proti Avarom. Na tomto území kedysi bolo pieskovisko, z ktorého tehelňa brala piesok a miešala ho do ílu pri výrobe tehál. V tomto pieskovisku sa našli hroby s ľudskými kosťami a zvyškami keramiky. Na tomto poli ich bolo 883. „Profesor Eisner po výskume skonštatoval, že celé toto územie muselo byť husto osídlené. Na celom území Devínskej Novej Vsi sa našli úlomky slovanskej keramiky. Dá sa to poznať podľa toho, že nie je vyrábaná na hrnčiarskom kruhu, ale je robená v rukách. Hrubo opracovaná,“ vysvetľuje Kľačka. Koncentrácia archologických nálezov naznačuje, že centrum Samovej ríše bolo v Devínskej Novej Vsi. Samova ríša je historikmi uznaná ako prvý slovanský štát na území Strednej Európy, čo ďaleko prevyšuje význam chotára Devínskej Novej Vsi.

Samova ríša - keramika
Samova ríša – keramika

Slovanské hradiská – 9. storočie n. l.

Pieskovec je kopec nad Devínskou Novou Vsou. Jeho nemecký názov je Sandberg. Ako prvý ho pomenoval Dionýz Štúr v nemeckej knihe, preto slovenský Pieskovec preložil do nemčiny ako Sandberg. Po strmšej ceste na úpätí Kobyly sa dostávame na miesto, ktoré sa v chorvátčine nazýva Ravnica. Znamená, rovné miesto. Rovné je preto, lebo ho kedysi ľudia „zrovnali“, aby tu mohli postaviť v polovici deviateho storočia slovanské hradisko. Malo chrániť územie pred voľným prístupom k hradu Devín a sledovať pohyb germánskych kmeňov na Moravskom poli. Územie sa spomína aj vo Fuldských análoch väčšinou v spojitosti s výbojmi Germánov, ktorí chceli dobiť Rastislavovu pevnosť – hrad Devín. Slovania neboli bojovníci. Boli tu stabilné posádky, ktoré chránili prístupové cesty. Jednou z nich bola aj Jantárová cesta.

 

 

, , , ,
Súvisiace články
Latest Posts from Urbanfit.sk