Prvý májový štvrtok sa stal pre odpady na Slovensku historickým – uskutočnila sa u nás totiž prvá analýza kuchynského biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu z domácností. Organizovalo a realizovalo ju Občianske združenie Zenzo, ktoré je zároveň autorom štúdie k zberu kuchynského odpadu v Bratislave. Ten sa začal pilotne zbierať na jeseň minulého roka v bratislavskej mestskej časti Lamač. Cesta k zmene v nakladaní s odpadmi je pre každé mesto výzvou. Ak je však správne uchopená, na konci prináša ovocie – v tomto prípade doslova.
Systém, ktorý mesto Bratislava pre tento zber zaviedlo, je overený úspešnou praxou zo zahraničia. „Od marca tohto roku prebieha distribúcia nádob a vreciek na kuchynský odpad. Domácnosti dostávajú 10-litrový košík pre zber kuchynského odpadu a zásobu kompostovateľných vreciek na jeden rok,“ hovorí Alexandra Kolarik, výkonná manažérka OZ Zenzo. Tie následne vyhadzujú zauzlené do 20-litrových nádob (distribuovaných samostatne domácnostiam v rodinných domoch) alebo do 240-litrových nádob (distribuovaných spoločne pre domácnosti v bytových domoch). Distribúcia je adresná a vykonávajú ju osobne pracovníci OLO a realizuje sa spolu s intenzívnou vzdelávacou kampaňou. Od marca tohto roku sa do zberu kuchynského odpadu postupne zapájajú všetky bratislavské mestské časti a zber by mal v celom meste fungovať už v novembri.
Skontrolovali vyzbieranú vzorku odpadu
Prvá analýza skúmala kvalitu vytriedenia a čistotu kuchynského odpadu vyzbieraného v Lamači, kde je tento zber zavedený najdlhšie. „Vo vonkajších priestoroch spoločnosti OLO sme oddelene analyzovali 735,75 kg kuchynského odpadu z bytových domov a 99,46 kg kuchynského odpadu z rodinných domov, ktoré boli špeciálne vyzbierané ako štatistická vzorka z Lamača,“ hovorí Alexandra Kolarik.
Tím pozostával z členov OZ Zenzo, OZ Priatelia Zeme – SPZ, zamestnancov OLO a oddelenia životného prostredia magistrátu mesta Bratislava. Zberové vozidlo odpad vysypalo na pripravenú plochu, účastníci analýzy si nasadili ochranné pomôcky a pustili sa do práce. Podľa metodiky manuálne triedili rozličné zložky na nečistoty a samotný podiel správne vytriedeného kuchynského odpadu. Počas analýzy pozorovali, v čom obyvatelia robia chyby a kde je priestor na zlepšenie. Jednotlivé zložky sa nakoniec zvážili a vyhodnotil sa ich hmotnostný pomer.
Z analyzovanej vzorky pochádzajúcich z bytových domov tvoril kuchynský odpad 88,99 percenta. Ďalších 7,41 percent tvoril odpad zo záhrad a 2,62 percenta tvorili kompostovateľné vrecká. Okrem rozložiteľných nečistôt tu nerozložiteľné odpady tvorili 0,57 percenta znečistenia.
Odpad z rodinných domov tvoril z 97,20 percenta kuchynský BRKO a 2,33 percenta bolo zastúpených kompostovateľnými vreckami. Okrem rozložiteľných nečistôt tu nerozložiteľné odpady tvorili 0,25 percenta znečistenia.
Používajú obyvatelia pre zber správne vrecká?
Potešujúce je, že drvivá väčšina si zvykla vrecká s kuchynským odpadom zauzliť. „Vďaka tomu sa zníži znečistenie 20-litrových aj 240-litrových nádob, uľahčí sa manipulácia a zníži sa aj zápach v nich. Používanie správnych vreciek pri triedení kuchynského odpadu je naozaj dôležité a analýza sa teda nevyhla ani im,“ hovorí Alexandra Kolarik.
Zistilo sa, že v kuchynskom odpade z bytových domov sa nachádzalo 92,72 percenta kompostovateľných bioplastových vreciek distribuovaných mestom, 5,02 percenta nekompostovateľných plastových vreciek, 1,03 percenta vlastných bioplastových kompostovateľných vreciek a 1,23 percenta papierových kompostovateľných vreciek.
Pomer vreciek používaných v rodinných domoch vyzerá nasledovne: 85,55 percenta tvorili bioplastové kompostovateľné vrecká distribuované mestom, ďalej sa tu nachádzalo 9,57 percenta nekompostovateľných plastových vreciek a 4,88 percenta vlastných bioplastových kompostovateľných vreciek. Táto analýza ukázala potrebu prijatia opatrení na minimalizáciu znečistenia v triedenom zbere kuchynského odpadu, ktoré je však na veľmi nízkej úrovni.
Ako sa Lamaču darí triediť kuchynský odpad
Z analýzy odpadu odborníci zistili, že sa v ňom nachádza minimálne množstvo výluhu (voľnej tekutiny), čo hovorí o správnosti používania prevetrávaných kuchynských košíkov spolu s priedušnými vreckami. To všetko v kombinácii s vysokou frekvenciou zberu dvakrát za týždeň zabezpečuje komfort pre obyvateľov. Ale to nie je jedinou dobrou správou.
Samotné zistenia o úrovni znečistenia kuchynského odpadu sú naozaj potešujúce. V rámci odpadu z bytových domov bolo nerozložiteľné znečistenie na úrovni 0,57 percenta celkovej analyzovanej hmotnosti, kým v odpade z rodinných domov to bolo ešte menej – 0,25 percenta. V oboch typoch zástavby bolo znečistenie veľmi nízke a to aj v porovnaní s inými európskymi metropolami. V nemeckom Mníchove sa napríklad znečistenie kuchynského odpadu pohybuje pod päť percent.
„Tieto čísla sú dôkazom, že Bratislava je na tom veľmi dobre a môže sa stať premiantom v nakladaní s odpadmi v Európe. Dôležité je však nezaspať na vavrínoch a pokračovať v snahe o čo najlepšie výsledky. Osveta, informovanie a motivovanie občanov sú v snahe o čo najvyššiu kvalitu zberu mimoriadne potrebné,“ hovorí Alexandra Kolarik. Kuchynský odpad sa v Bratislave bude zbierať postupne vo všetkých mestských častiach a odborníci dúfajú, že podobnými výsledkami sa koncom roka bude môcť pochváliť celé mesto.
