Charles Aznavour je francúzsky spevák arménskeho pôvodu, ktorý dnes oslavuje 94 rokov. Je známy po celom svete. Nielen ako spevák, ale taktiež herec (hral v 60 filmoch), skladateľ, textár (zložil viac ako 1000 piesní) či diplomat.
Narodil sa v Paríži, arménskym utečencom. Začiatky jeho speváckej kariéry sa spájajú s klavíristom Pierrom Rocheom, ale taktiež s Edith Piaf, pre ktorú písal piesne. V autobiografii Spomínkyvenuje kapitolu aj tejto svetoznámej šansoniérke, s ktorou boli veľmi dobrí kamaráti. No spomína tiež na jednu vtipnú historku, čo pri nej zažil. Edit bola náladová a vždy muselo byť po jej. Mala obľúbený film, na ktorý všetci jej kamaráti museli povinne chodiť, kým sa jej nezunoval. Ale Charles počas jedného predstavenia zaspal a keď to Edith zbadala, povedala, že už ho nabudúce na ten film nevezme. Všetci ostatní priatelia mu len vtedy potichu závideli…
V roku 1950 sa Charles Aznavour definitívne osamostatnil. Spočiatku ako textár a neskôr začal spievať sám. Publikum si dlho zvykalo na jeho chrapľavý hlas, ktorý mal v dôsledku nedomykavosti hlasiviek. Častokrát je označovaný za francúzskeho „Sinatru“. Jeho pesničky sú známe po celom svete a v mnohých jazykoch. Okrem francúzštiny spieval aj v španielčine, taliančine, angličtine, nemčine, ruštine, arménčine či portugalčine. S Lizou Minnelli naspieval duet Mon émouvant amour, vo filme Nothing Hill zaznieva jeho pieseň She a z našich končín môžeme počuť pieseň Les comédiens v Samotároch. Aj Placido Domingo, Fred Astair, Bing Crosby, Ray Charles či Zaz spievali jeho pesničky. Na vymenovanie jeho piesní by sme potrebovali niekoľko strán… Ale spomeňme aspoň tie najznámešie: Que c’est triste Venise, Les emmerdes, Non je n’ai rien oublié, For me formidable, Hier encore, Emmenez-moi, La mamma, Comme ils disent, …
Aktívny je aj v diplomatickej sfére. Po ničivom zemetrasení v Arménsku v roku 1988 vyzbieral peniaze z piesne venovanej Arménsku – Pour toi, Arménie. Aj po zemetrasní na Haiti v roku 2010. Jeho nadácia Aznavour foundation pomáha s rôznymi projektami v oblasti vzdelávania či kultúry.
Stále aktívne koncertuje a zažiť ho naživo je zážitok na celý život. Tento rok ho môžeme ešte vidieť v Monaku, Taliansku, Anglicku, Španielsku, Nemecku, Japonsku, Chorvátsku, Francúzsku či Švajčiarsku. Charles Aznavour patrí ešte k tej generácii hudobníkov, ktorá nenechá na seba čakať a na pódiu sa objaví krátko po začiatku predstavenia. A koncertná sála je vždy plná. Všetky piesne prežíva a dáva do nich svoje srdce. Spieva o láske, aj o aktuálnych problémoch – spomína ťažké osudy emigrantov, homosexuálov, … Mnoho jeho piesní je nostalgickou spomienkou na mladosť a čas.
Včera mi bylo dvacet let
Čas jsem měl hned
A hrál si moc
Jak s láskou zahrajem
Žil celou noc
A nepočítal s dnem
Jak utíkal ten čas
Spoustou mých plánů tak už voda vezme mi
Tolik svých nadějí jsem dávno nenašel
Že tu jsem ztracený a nevím kam bych šel
Dívám se na nebe se srdcem za zemi
(zdroj: Charles Aznavour: Vzpomínky)
