Samospráva sa tak pripravuje na povinné dotrieďovanie odpadov, ktoré mestá a obce čaká už od budúceho roka. Zároveň tak obec pomáha ľuďom šetriť poplatky za odpady.
Zvyšujúce sa ceny potravín či energií sú ťažkou skúškou nejednej slovenskej domácnosti, ktoré preto šetria, kde sa dá. V Domaniži v okrese Považská Bystrica sa aj z tohto dôvodu rozhodli, že umožnia obyvateľom triediť plienky. Tie používajú nielen rodiny s malými deťmi, ale aj domácnosti s imobilným pacientom či seniorom.
Triedia nielen to, čo zákon prikazuje
zdroj: menejodpadu.sk
S podrobnou evidenciou vyzbieraného vyseparovaného odpadu začali v obci koncom roka 2020. Za viac ako tri roky sa im podarilo znížiť množstvo odpadu, ktorý končí na skládke a ešte k tomu nastaviť spravodlivejšie poplatky. „V Domaniži totiž platí zásada, ktorú môžu slovenské samosprávy využívať – Plať podľa toho, čo vyhodíš. Výsledkom je, že obyvatelia zaplatia len za ten odpad, ktorý sa zatiaľ nedá vytriediť a ktorý končí na skládke,“ vysvetľuje Marián Kobolka, spoluzakladateľ spoločnosti JRK Slovensko.
V obci sa elektronicky eviduje zmesový komunálny odpad a tiež triedené odpady – plasty, papier, tetrapaky a kovy. Od januára spustili oddelený zber hygienického odpadu (novú triedenú zložku) – plienok. Začiatky zberu pritom neboli ľahké. „Ak začnete s niečím novým, tak vždy sa nájde niekto, kto vás bude kritizovať alebo nadávať, na čo to robíte. Pozitívne vnímame, že sa ozývali najmä tí, ktorí túto našu službu nechceli využívať, pretože už nemajú malé deti, seniorov, či zdravotne znevýhodnených členov rodiny, ktorí takýto druh hygienického odpadu tvoria“ hovorí starosta obce František Matušík. Službu preto odkomunikovali hlavne tým, o ktorých vedeli, že by ju uvítali a využívali by ju.
Domácnosti šetria na poplatkoch
Pred zavedením triedeného zberu plienok pritom domácnosti žiadali o pridelenie ďalšej nádoby, pretože tie existujúce mali plné. Obyvatelia, ktorí triedia aj plienky, však znižujú množstvo odpadu končiaceho na skládke. A keďže majú menej odpadu v smetných nádobách, musí zazmluvnená zberná spoločnosť odpad odvážať menej často.
„Domácnosť dnes preto vieme preradiť do inej kategórie poplatkov, pričom ročne ušetrí aj 70 eur. Za ich zodpovedný prístup sú odmenení spravodlivejšími, nižšími poplatkami. A po vytriedení všetkých zložiek odpadov tak niektorým rodinám odvážame nádobu na zmesový komunálny odpad len raz za tri mesiace,“ hovorí o výsledkoch František Matušík.
Ak obyvatelia naplnia pridelené vrece na plienky, prinesú ho na zberný dvor. Tam ho pracovník odváži a jeho hmotnosť zapíše do elektronickej evidencie. Vedenie obce tak vie kedykoľvek skontrolovať, ktorá domácnosť koľko vytriedeného odpadu priniesla. V januári odovzdali zapojené domácnosti deväť vriec plienok o hmotnosti 116 kilogramov. V máji vyzbierali to už bolo 53 vriec, ktoré vážili 863 kilogramov.
Samosprávy budú musieť odpad dotrieďovať
A kde končia vyzbierané plienky? Na Slovensku zatiaľ neexistuje spracovateľ takéhoto druhu odpadu. Jeho energetické zhodnotenie je tiež pre obec ekonomicky drahé a preto vytriedený odpad končí na skládke. „Niekto by si povedal, že na čo sa to potom robí, keď odpad tak či tak končí na skládke. Pre samosprávu je však dôležité vedieť, koľko takéhoto odpadu vie vytriediť a dôkladne sa na povinný zber pripraviť. A z vyzbieraných plienok už dnes dokážu v niektorých krajinách zrecyklovať celulózu, plast, textil a či absorbent, ktoré plienky obsahujú,“ vysvetľuje Marián Kobolka.
Aj keď zákon zatiaľ takúto povinnosť pre samosprávy neprikazuje, starosta zber obhajuje. Hovorí, že vytrieďovanie tohto druhu odpadu má z pohľadu obce viacero pozitív. „Tým prvým je pomoc sociálne ohrozeným skupinám obyvateľov, ako sú rodiny s malými deťmi, zdravotne znevýhodnení obyvatelia, seniori. Vytrieďovanie im umožňuje znížiť si poplatok za odpad v rámci zavedeného motivačného systému v odpadovom hospodárstve. Ďalším pozitívom je, že obec získava veľmi dôležité informácie o skutočnom množstve tohto druhu odpadu v zmesovom komunálnom odpade, čo má veľký význam z pohľadu stratégie riadenia odpadového hospodárstva a hľadania optimálnych riešení na jeho likvidáciu, resp. spôsob znižovania jeho tvorby,“ hovorí František Matušík.
Starosta zároveň doplnil ešte jedno významné pozitívum triedenia tohto druhu hygienického odpadu, ktoré súvisí s povinnosťou obce od roku 2024 dotrieďovať komunálny odpad. Samosprávy sa jej vzhľadom k platnej legislatíve nevyhnú a obyvatelia sa môžu do nej zapojiť spôsobom, ktorý je výhodný pre nich aj pre samotnú obec.
Moderná obec s moderným odpadovým hospodárstvom
Domaniža mení pohľad samosprávy na odpady už niekoľko rokov. V obci majú elektronický systém evidencie odpadu a získavajú prehľad o tom, ktorá domácnosť koľko odpadu vytriedi a koľko ho skončí na skládke. Kedykoľvek tak získajú potrebné dáta a spravodlivejšími poplatkami môžu odmeňovať poctivo triediace domácnosti. „Náš motivačný systém sa snaží podnecovať obyvateľov k tomu, aby tvorili čo najmenej odpadu, a ak už ho tvoria, aby ho čo najviac triedili a zhodnocovali,“ uviedol na záver František Matušík.
