Podľa stanoviska, ktoré nedávno vydal Národný inšpektorát práce, majú slovenskí zamestnávatelia obmedzenú schopnosť požadovať od zamestnancov informácie o očkovaní alebo výsledkoch testovania na COVID-19. Napriek tomu, že stanovisko inšpektorátu nie je právne záväzné, toto usmernenie interpretuje existujúce slovenské a európske predpisy a objasňuje otázku, kedy môžu zamestnávatelia na Slovensku od zamestnancov požadovať dôkaz o očkovaní alebo negatívny test.
„Zdravie zamestnanca je súkromnou záležitosťou a informácie o stave očkovania jednotlivca sú osobnými údajmi. Zamestnávateľ tak potrebuje zákonné dôvody na spracovanie týchto informácií, ktoré momentálne na Slovensku neexistujú,“ vysvetľuje Pavol Kundrik, právnik na oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko.
So všetkými treba zaobchádzať rovnako
Zamestnávateľ musí voči všetkým zamestnancom správať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. „Preto žiadneho zamestnanca nemožno diskriminovať na základe jeho osobných rozhodnutí, a to ani v súvislosti s očkovaním proti COVID-19. Podľa inšpektorátu neexistuje platný ani účinný predpis, ktorý by oprávňoval zamestnávateľa zaobchádzať s neočkovanými zamestnancami inak ako s inými zamestnancami,“ vysvetľuje Pavol Kundrik.
Podpora očkovania proti COVID-19 musí byť z hľadiska pracovného práva podľa vyjadrenia inšpektorátu založená na nediskriminačných zásadách. Znamená to, že zamestnávatelia by mali byť opatrní pri zvýhodňovaní tých zamestnancov, ktorí predložia dôkaz o očkovaní (napríklad dostanú dodatočnú dovolenku alebo finančnú odmenu).
Vyžadovanie potvrdení
Inšpektorát práce uvádza, že vyžadovať od zamestnancov informácie o očkovaní alebo nariadiť povinné testovanie nie je v súlade so zákonom. „Okrem toho je v rozpore so zákonom, ak sa od zamestnanca požaduje, aby predložil dôkaz o negatívnom výsledku testu,“ hovorí Pavol Kundrik (pozn. v závislosti od aktuálnych opatrení Úradu verejného zdravotníctva). Okrem toho neexistuje žiaden predpis, ktorý by oprávňoval zamestnávateľa získavať a spracovávať údaje o histórii očkovania zamestnanca. To znamená, že snahy zamestnávateľov vytvárať bezpečné a zdravé podmienky na pracovisku musia pri očkovaní a testovaní vychádzať z nediskriminačných zásad.
Obmedzenie alebo zamedzenie vstupu neočkovaných zamestnancov do určených priestorov zamestnávateľa predpokladá, že zamestnávateľ získal a spracoval informácie o očkovaní alebo o výsledkoch testovania. Tento prístup by navyše znamenal, že zamestnávateľ musí zamestnancov oddeľovať, čo nie je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce o rovnakom zaobchádzaní.
Stanovisko inšpektorátu zároveň uvádza, že ani zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ani zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nedávajú zamestnávateľovi právo vykonávať povinné testovanie na COVID-19 ani obmedzovať neočkovaných zamestnancov na pracovisku. Výnimku môžu predstavovať niektorí zdravotnícki zamestnanci. Inšpektorát tak uviedol, že ak zamestnávateľ obmedzí alebo zakáže vstup niektorým zamestnancom (napríklad nezaočkovaným) do svojich priestorov a v dôsledku toho nepridelí tejto skupine prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnávateľ by mal zamestnancovi, ktorého sa to týka, poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Najnovšie stanovisko inšpektorátu práce prináša určitú jasnosť v tom, čo môžu zamestnávatelia vyžadovať od zamestnancov pokiaľ ide o očkovanie a testovanie. „Toto stanovisko je však iba názorom inšpektorátu podľa súčasného právneho stavu. V závislosti od vývoja pandémie je preto možné, že v tejto otázke nebude posledným stanoviskom,“ uzatvára Pavol Kundrik.
