Ak sa dnes rozhodne ktokoľvek zainvestovať do kryptoaktív, v každej európskej krajine platia iné pravidlá. Trh teda nie je jednotne regulovaný. V polovici minulého roku sa európske inštitúcie dohodli na návrhu nového európskeho nariadenia o trhoch s kryptomenami, ktoré je známe pod skratkou MiCA (Markets in Crypto Assets). Nasledovať bude ešte hlasovanie v Európskom parlamente a očakáva sa, že zmeny budú účinné približne v druhom štvrťroku 2024. Jednotné a jasné pravidlá sú pritom dôležité aj kvôli problémom na trhu s kryptoaktívami, ktoré sme zažili počas uplynulých mesiacov.
„V súčasnosti teda neexistuje žiadna priama regulácia Únie, ani vnútroštátny zákon upravujúci kryptoaktíva. Nepriamo predpisy, ako sú pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, daňové zákony a pravidlá na ochranu spotrebiteľa, však poskytujú isté usmernenie. Určitú formu ochrany investorov zatiaľ poskytujú právne úpravy o zákaze nekalých obchodných praktík, neprijateľných zmluvných podmienkach, či právo na odstúpenie od zmluvy,“ vysvetľuje Oliver Göndör z medzinárodnej advokátskej kancelárie CMS.
Spotrebitelia sa tak pri nákupe kryptoaktív musia spoliehať na rôzne pravidlá, ktoré sa nachádzajú vo viacerých zákonoch, pričom problematiku nemusia mať dostatočne naštudovanú. Kryptoaktíva však stále nie sú bežným typom nakupovaných aktív, a preto sa netreba spoliehať len na domnienku, že pre investovaní netreba nič riešiť.
Aké sú práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy?
V prvom rade je potrebné posúdiť, či a za akých okolností by sa právo na odstúpenie od zmluvy malo uplatniť. Na Slovensku platí zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Zákon spotrebiteľom poskytuje ustálený rámec na odstúpenie od zmluvy v prípade nákupu napríklad cez internet. „Kľúčom k odpovedi na otázku, či má spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy, je zistenie, či sa bude uplatňovať zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku,“ hovorí Oliver Göndör.
Pokiaľ sa v blízkej budúcnosti neotvoria „kamenné obchody“ s kryptomenami, prevažná väčšina, ak nie všetky predaje, sa budú realizovať prostredníctvom zmlúv na diaľku. Nákup kryptoaktív takmer vždy bude predajom tovaru na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, preto by sa mal zákon uplatniť. Toto je skratka, ktorou sa niekedy spotrebitelia vydávajú pri nárokovaní odstúpenia od zmluvy na nákup kryptoaktíva.
Kto a čo sa môže predávať podľa zmluvy
Definícia predajcu alebo obchodníka je široká a zahŕňa fyzickú či právnickú osobu, vrátane jej zástupcu, ktorá koná v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti týkajúcej sa zmlúv. Preto aj rôzni predajcovia kryptoaktív, ako napríklad maliari, hudobníci alebo fotografi, ktorí razia NFT zo svojich diel alebo prevádzkovatelia platforiem, môžu spadať do definície predajcu uvedenej v zákone.
Problém však môže byť v niečom inom. „Občiansky zákonník považuje (sekundárne) predmety občiansko-právnych vzťahov za veci, či už sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Ďalej za predmety môže označiť rôzne práva ako pohľadávky a v istých prípadoch aj živé zvieratá, či iné majetkové hodnoty. Za iné majetkové hodnoty sa považuje všetko, čo nie je vecou alebo právom. Zákon tak upravuje len zmluvy týkajúce sa tovarov a služieb. Kryptoaktíva, teda digitálny záznam na blockchaine, sa podľa slovenského práva nepovažujú za tovar,“ vysvetľuje Oliver Göndör
Európska smernica, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o právach spotrebiteľov, nanovo definovala tovar. Avšak nie spôsobom, ktorý by zmenil záver, že zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na diaľku sa nevzťahuje na predaj kryptoaktív. Tie sa totiž nepovažujú za tovar. „Napriek tomu však kryptoaktíva predstavujú širokú skupinu rôznych typov aktív od NFT po kryptomeny, a preto záver, že zákon sa neuplatňuje, nemusí byť absolútne v každom jednotlivom prípade pravdivý. Pred začatím ponúkania rôznych kryptoaktív je vždy treba jednotlivo posúdiť, či špecifické kryptoaktívum, alebo celý ponúkaný balík, spadá pod zákon o ochrane spotrebiteľa o predaji tovaru na diaľku. Aj pri predaji NFT poskytuje totiž maliar plagát, ktorý by sa už mohol kvalifikovať ako tovarom,“ vysvetľuje Oliver Göndör.
Nová legislatíva stanovuje jasné pravidlá pre odstúpenie od zmluvy
Európske nariadenie MiCA prináša zásadnú zmenu a stanoví základné regulačné požiadavky na trh s kryptoaktívami a s tým súvisiace pravidlá pre poskytovateľov služieb. A týkať sa to bude aj práva na odstúpenie od zmluvy. Podľa nových pravidiel by toto právo mal spotrebiteľovi ponúknuť emitent kryptoaktíva alebo subjekt poskytujúci NFT v mene emitenta kryptoaktíva.
Z prijatého návrhu nových pravidiel vyplýva, že európsky zákonodarca chce zaviesť právo na odstúpenie od zmluvy obdobným spôsobom ako v smerniciach o právach spotrebiteľov. „Jeden z článkov nového nariadenia sa podobá súčasným podmienkam, ktoré dávajú spotrebiteľovi právo odstúpiť od zmluvy 14 dní od uzatvorenia zmluvy a to bez uvedenia dôvodu. Taktiež zaväzuje vydavateľa kryptoaktíva, aby bez zbytočného odkladu vrátil spotrebiteľovi zaplatené finančné prostriedky, ako aj všetky poplatky,“ hovorí Oliver Göndör. Peniaze pritom emitent musí vrátiť rovnakým spôsobom, ktorý bol použitý pri počiatočnej transakcii, pokiaľ sa spotrebiteľ nedohodne inak.
Právo na odstúpenie od zmluvy sa neuplatňuje, ak sú kryptoaktíva prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme. Okrem toho odstúpenie od zmluvy nie je možné vykonať po skončení upisovacieho obdobia, keď emitenti stanovili verejnosti časový limit na svoju ponuku. Spotrebiteľ nebude môcť zmluvy vypovedať ani v prípade, ak nakúpil kryptoaktíva, ktorých cena je ovplyvnená výkyvmi na finančnom trhu. Ale len v prípade, ak obchodník nemá možnosť tieto výkyvy ovplyvniť a došlo k nim počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. „Dnes teda spotrebiteľ, ktorý kupuje kryptoaktíva, nie je podľa slovenského práva oprávnený odstúpiť od zmluvy, pretože sa naň zákon nevzťahuje. Zmenu prinesú až jednotné európske pravidlá, kedy spotrebiteľ bude môcť zmluvy vypovedať v zákonnej lehote. Avšak, toto právo sa nebude vzťahovať na investovanie formou obchodných platforiem,“ uzatvára Oliver Göndör.
