Ministerstvo životného prostredia nedávno potvrdilo, že odklad triedenia kuchynského odpadu z domácností od začiatku budúceho roku nebude. Samosprávy ho majú začať triediť od januára, pričom počas prvých šiestich mesiacov môžu systém zavádzať, či zlepšovať, a nehrozia im pritom sankcie. Tie by mali prísť na rad od júla. Samosprávy tak majú už len pár mesiacov na to, aby sa na nové povinnosti pripravili. Je to možné zvládnuť? Ak začnú teraz, majú šancu splniť si svoju zákonnú povinnosť načas.
Kde skončí správne vyzbieraný kuchynský odpad
Samosprávy by mali nevyhnutne vybudovať koncové zariadenia, kde sa bioodpad spracuje. Tie by mali byť dostupné v čo najmenších vzdialenostiach od samospráv. Zásadnou otázkou je, čo ďalej s vytriedením bioodpadom.
„Na základe našej analýzy zariadení na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu môžeme povedať, že ak by sme naozaj všetci dokonale triedili, tak ich nemáme dosť. Príklady z praxe však ukazujú, že efektívne vieme vytriediť 65 až 70 percent takéhoto druhu odpadu, lebo vždy bude existovať časť občanov, ktorí sa nebudú správať zodpovedne,“ hovorí Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.
Problémom Slovenska je nerovnomerné rozloženie zariadení na spracovanie bioodpadu. Samosprávy tak musia zabezpečiť prevoz odpadu, čo celý systém predražuje.
Riešením je vybaviť existujúce kompostárne na zelený odpad, ktoré sa nachádzajú aj v menších mestách, hygienizačným CSC kontajnerom a drvičom kuchynského odpadu. Vďaka tomu sa samospráva vyhne vysokým nákladom na prevoz a dokáže splniť všetky zákonné lehoty na zavedenie nového systému zberu kuchynského odpadu.
„Ak samosprávy nemajú takéto zariadenia, ešte nič nie je stratené. Dôležité je, aby ministerstvu životného prostredia preukázali, že pre zavedenie zberu kuchynského odpadu už realizujú potrebné kroky. Špecialisti im pripravia projekt na vybudovanie modernej kompostárne a vyhnú sa tak sankciám,“ vysvetľuje Martina Gaislová.
Peniaze na vybudovanie kompostární prisľúbil aj štát. Ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že samosprávy by ich mohli získať z Fondu obnovy Európskej únie.
Bioodpad však nemusí končiť iba v kompostárni. Slovensko má sieť bioplynových staníc, z ktorých viaceré sú pripravené na spracovanie kuchynských odpadov z domácností, alebo sa na to dokážu pripraviť, ak bude potrebné.
Nie je zber ako zber
Samosprávy si môžu vybrať, akým spôsobom budú odvoz biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu realizovať. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že adresný zber od dverí zvyšuje účinnosť triedenia. Dôkazom sú talianske mestá, ktoré vďaka nemu zvýšili mieru triedenia viac ako dvojnásobne. Na skládkach skončilo podstatne menej odpadu a obyvatelia platia len za to, čo reálne vyhodia.
Na druhej strane, viaceré samosprávy si zabezpečujú na zberných miestach v blízkosti domov a panelákov nádoby, ktoré nie sú ideálne na zber bioodpadov. Takýto zber sa potom stáva neadresný, ľudia do jednotlivých nádob vyhadzujú aj to, čo tam nepatrí a odpad je v týchto nádobách príliš dlhú dobu.
„Veľkokapacitné nádoby sú preplnené a odpad v nich hnije a zapácha. Nie sú prispôsobené ani na zber bioodpadu, keďže napríklad nemajú vetracie otvory alebo odtokovú mriežku. Navyše, ich obsah sa vyváža len raz za dva týždne, čo je nedostatočné,“ hovorí Martina Gaislová.
V praxi európskych samospráv sa ako účinný osvedčil prechod od kontajnerového zberu k intenzívnemu, adresnému a motivačnému zberu priamo od dverí domácností. „Samosprávy dokázali znížiť produkciu zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach a dosiahli mieru triedenia 60 až 80 percent,“ dopĺňa Martina Gaislová.
Informovanosť domácností o dôležitosti triedenia
Samosprávy by mali v spolupráci s odborníkmi vypracovať komunikačné plány a kampane, ktorými dokážu efektívne motivovať a zapojiť svojich obyvateľov. Zároveň by nemali zabúdať aj na ďalšie výhody triedenia spojené s ochranou životného prostredia. Bioodpad, ktorý totiž nevyseparujeme, skončí ako zmesový komunálny odpad na skládke. Tam bez prístupu vzduchu hnije a vytvára najsilnejší skleníkový plyn metán.
Ten podľa vedeckých zistení prispieva ku vzniku skleníkového efektu výrazne viac ako oxid uhličitý. Zvýšená koncentrácia plynov v atmosfére potom vedie ku klimatickým zmenám, ktorých dôsledky pociťujeme už dnes – extrémne výkyvy počasia alebo sucho. „Naopak, ak bioodpad vyvezieme do kompostárne, premení sa na prírodné hnojivo, ktoré môžu využiť samosprávy alebo jej obyvatelia,“ dopĺňa Martina Gaislová.
Znížením množstva zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach, dosiahnu samosprávy vyššiu mieru triedenia a zároveň, za umiestnenie menšieho množstva odpadu na skládke menej platia. V konečnom dôsledku to pocítia samotní obyvatelia, ktorým obce a mestá nemusia zvyšovať poplatky za odpad.
Významnú časť poplatku za odpady totiž tvorí náklad za uloženie odpadu na skládku, ktorý má tri zložky. Prvou je zákonný skládkovací poplatok. Platí, že ak samospráva od januára budúceho roku vytriedi menej ako 10 percent odpadov, zákonný poplatok za tonu uloženého odpadu je 33 eur. Ak však dokáže s pomocou obyvateľov vyseparovať viac ako 60 percent, zaplatí len tretinu. Druhou zložkou poplatku sú platby pre spoločnosť prevádzkujúcu skládku a treťou je daň z pridanej hodnoty.
